Beta Jablonská – Ľuba Belohradská

Obhajoba abstraktnej sochy. K Soche piešťanských parkov- I. Trienále slovenského sochárstva 1967.

Ľuba Belohradská patrila k tým teoretikom a kurátorom , ktorá v druhej polovici 60. rokov „formotvorne“ vstúpila do diania slovenskej výtvarnej scény. Predovšetkým do jej polemického jadra, doslova a do písmena. Zdalo sa, že druhá polovica 60. rokov ,vďaka politicko-spoločenskej konštelácii bude priestorom slobodnejšej súťaže umeleckých ideí, postojov, názorov. Ak prvá polovica znamenala presadenie avantgardných tvorivých princípov v umení (Nástup, 1957, Nástup 1961), tak ich druhá, v kontexte vtedajšej kritiky, bola poznačená napätím medzi klasickým modernizmom (Galandovci) a novými, najmä s abstraktnými a neokonštruktivistickými tendenciami. 

Podprahový spor vyvrcholil v roku 1967 na stránkach letného čísla Kultúrneho života v kritickej recenzii Dominika Tatarku uvedenú pod názvom „Trienále nedorozumenia a rozpakov“ . Arbiter vtedajších galandovcov vyhodnotil prvú exteriérovú výstavu: Socha piešťanských parkov ako „trh márností, trh vypožičaných a prázdnych foriem, .... hromadný, konečný zánik bohov, aby zostali už iba vyprázdnené modly“. Ľuba Belohradská autorka koncepcie, zároveň kurátorka tohto prvého sochársky emancipačného projekt a predovšetkým ešte len zažínajúca „neostrieľaná“ kunsthistorička sa zrazu ocitla v „polemickom ohnisku“ s uznávanou a zbožňovanou autoritou vtedajšej kultúrnej scény.

Beata Jablonská

Témy dialógu:

Monografia Erny Masarovičovej, Fraňa Štefunka, Augusta Rodina
Umenie 60-tych rokov, nová socha, nové tendencie
Polymúzický priestor / Sochy piešťanských parkov / 1. trienále slovenského sochárstva
Návšteva Viedne a Paríža v roku 1964 a Beneluxu 1965
Iva Mojžišová, Tomáš Štrauss, Peterajová, Vladimír Moťovský, Arzen Pohrivny, Lubor Kára, Ladislav Skrak
Alexander Trizuljak, Vladimír Kompánek, Pavol Tóth, Jozef Kostka, Karol Baron, Jozef Šturdík, Oleg Fintora, Peter Roller
Generácia Galandovcov vs nové tendencie vo výtvarnom umení
Dominik Tatarka vs 1. trienále slovenského sochárstva
Marián Vároš, Tibor Honty
Sochárske výstavy – situácia dnes, porovnanie Slovensko / zahraničie
Regionálne galéria a médium sochy v exteriéri, SNG – Strážky
Ako fungoval projekt Sochy piešťanských parkov?
Generácia 1909 / retrospektíva, Sochár a príroda /animalistické témy, Záhradná keramika a parková plastika
Expanzia sochy do exteriéru v spoločensko-politických súvislostiach

Ľuba Belohradská (1936)

Výtvarná teoretička, kurátorka výstav, emeritmá vysokoškolská pedagogička

Vyštudovala odbor dejín umenia na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v rokoch 1954-1959. Po skončení školy do roku 1964 pracovala v Umenovednom ústave SAV.V rokoch 1972 – 1975 prednášala dejiny umenia na FFUPJŠ v Prešove a v rokoch 1979 -1990 na Pedagogickej fakulte UK V Trnave a v Bratislave. V rokoch 1990 -2008 pôsobila na Katedre teórie a dejín umenia na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. V roku 1995 jej bola udelená cena Martina Benku a v roku 2006 Mariana Várossa v roku 2006. 

Je autorkou koncepcií mnohých výstav a odborných textov zameraných najmä na sochárstvo a medailérstvo 20. storočia. Venovala sa predovšetkým dielu Jozefa Kostku, Fraňa Štefunku, Jána Koniarka, Erne Masarovičovej. Bola prvou slovenskou teoretičkou umenia, ktorá sa systematicky venovala sochárkam ženám, a v 60. rokoch (minulého storočia) patrila k avantgardnému predvoju , ktorí z energicky, ale zakaždým s kritickou erudíciou presadzovali nové tendencie do kontextu slovenského výtvarného umenia.

Z výberovej bibliografie: Fraňo Štefunko (Bratislava 1962, 1976), Auguste Rodin (Bratislava 1964), Ján Koniarek (Bratislava 1975, Trnava, 2007, spoluautorka), Erna Masarovičová (Bratislava 2001, 2012), Hranice geometrie (Bratislava 2010, spolu s Evou Trojanovou)


Beata Jablonská (1967)

V roku 1991 vyštudovala odbor dejín umenia na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Do roku 2009 pracovala ako kurátorka Zbierky kresby 20. storočia Slovenskej národnej galérie v Bratislave. Od roku 2014 pôsobí ako vysokoškolská pedagogička Katedre teórie a dejín umenia Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave . Svoj profesionálny záujem orientovala predovšetkým na problematiku maľby, v súčasnosti s presahmi ku konceptuálnemu umeniu. V roku 2014 obhájila dizertačnú prácu s témou Prítomnosť a význam maľby v stratégiách slovenského konceptuálneho umenia. Z výberovej bibliografie: Je autorkou kapitoly Maľba v postmodernej situácii v bilancujúcej publikácii Umenie 20. Storočia (Slovenská národná galéria, 2000), kapitoly Lži, dilemy a alternatívy obrazu v katalógu Slovenské vizuálne umenie 1970-1985 (Slovenská národná galéria, 2003), kurátorkou a editorkou výstavy a katalógu Osemdesiate. Postmoderna v slovenskom výtvarnom umení 1985 – 1992 (Slovenská národná galéria, 2009)