V dramaturgii spolu s kunsthistoričkou Beatou Jablonskou artdispečing.sk prináša nový formát prezentácie už nežijúceho vizuálneho umelca. Spoločne sme realizovali sériu rozhovorov s výtvarníkmi a blízkymi priateľmi Miloša Lakyho.
V prvej časti sa spomienky prizvaných – Ľubomír Ďurček, Emil Fulka, Ladislav Čarný a Dezider Tóth – sústreďujú na detaily, ktoré im ostali v pamäti ešte z čias štúdia na SŠUP v Bratislave v 60-tych rokoch minulého storočia. Aká bola atmoféra na škole, akí pedagógovia ich učili, aké konkrétne zadania a realizácie Miloša Lakyho im ostali v pamäti. Neskôr sa opäť stretávajú v priestore VŠVU Bratislava v rôznych ateliéroch prof. Matejku, Želibského a Dubaya. Vzniká tak ďalšia rovina vzťahov a pozorovaní v rozbehnutých, pre slobodnú tvorbu priaznivých, 60. rokoch v priestore hlavného mesta. Ľubomír Ďurček bol blízky priateľ Miloša Lakyho a zaujímavé sú jeho postrehy z ich rozhovorov či už na škole alebo aj potom neskôr, keď sa navštevovali. Emil Fulka spomína na veľkú realizáciu semestrálnej práce, na ktorej sa podieľal celý ateliér. Ladislav Čarný si spomína na diela Miloša Lakyho, ktoré boli prevedením i témou už viditeľne iné, odlišné, originálne. Dezider Tóth sa pristavuje pri niektorých momentoch, ktorými ho Miloš Laky upútal ľudsky aj umelecky. No a nechýbajú ani úsmevné spomienky na časy školské.
Tento rozsiahli materiál nám dal možnosť rozprávať o autorovi, ktorý už nemôže o svojom diele rozprávať sám. No veríme, že sa nám podarilo citlivo pospájať pamäťovú stopu na výtvarníka Miloša Lakyho.
(c) Copyright 2011-2017 artdispečing.sk \ všetký práva vyhradené!
Developed by EXPLORE STUDIOS
Z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.