Knižnica Jaroslava Vargu je dielom, ktoré provokuje diváka k reakcii, vyzýva ho k participácii na „tvorbe“ diela. Je to divák, kto ovplyvní jeho konečnú podobu. Sám autor poskytuje prázdnu šablónu, rámec, v ktorom sa odohraje príbeh. Autor môže ovplyvniť len základnú formu diela, výsledné detaily sú pre neho samotné prekvapením.
Aktívna účasť diváka je významným vkladom diela. Je jasné, že súčasné umenie, najmä v našich zemepisných šírkach, má pomerne obmedzené publikum. Výtvarné umenie totiž požaduje isté základné vedomosti u diváka, znalosť „čítania“ umeleckých diel. Absenciou vzdelania, výchovy k vnímaniu umenia, vzniká veľká priepasť medzi súčasným umením a možnou skupinou jeho obdivovateľov. Ľudia nevedia umenie dekódovať a zväčša ho odmietajú ako nezrozumiteľné. Toto apriórne odmietnutie podľa môjho názoru vyplýva zo strachu z neznámeho, nezrozumiteľného. Uzatvorenie sa v nemenných hraniciach poznania a vnímania je samozrejme silnejšie u dospelých, pri detskom divákovi je prekvapivá jeho otvorenosť a prístupnosť k akémukoľvek vizuálnemu prejavu. Deti skrátka so súčasným umením majú oveľa menší problém a abstrakcia ich nedesí, nemajú strach objavovať v obraze nové svety. Túto ich otvorenosť však treba podchytiť, lebo dospelí sa skoro postarajú o to, aby umenie vnímali ako niečo, čo nemá zmysel...
Diela ako Vargova knižnica sú zážitkom aj pre dospelých. Hravý princíp, ukrytý v koncepcii diela, možnosť uvoľnenia sa a prejavenia sa dá divákovi príležitosť na chvíľu precítiť rozkoš z tvorenia, ktorú nepozná (Napriek tomu, že bol k nej len vyzvaný a nebola jeho vlastnou iniciatívou, je to pre neho hodnota, nová kvalita). Práve skúsenosť tvorenia je pre diváka významnou, väčšina ľudí nič netvorí, má strach, alebo tvrdia, že nemajú čas, hoci na pasívnu zábavu si nájde čas každý, je to jednoduché. Prežitie aktu tvorenia umožňuje bežnému človeku pochopiť, čo je umenie – je to tvorba, alebo aj vyjadrenie názoru, zaujatie postoja, vymanenie sa z pasivity a letargie....
Vargovo dielo vyzerá možno príliž jednoduché, nepracuje s novým princípom, vtiahnutie diváka do hry je overeným ťahom. Napriek tomu, je to v súčasnosti potrebnejšie než kedykoľvek predtým a je to prednosťou tohto diela. Nedesí ľudí komplikovanosťou, je interaktívne, je hrou. Prináša ľuďom skutočný zážitok, nedesí ich nezrozumiteľnosťou. Aj autorovi prinesie dopredu netušený výsledok, s ktorým je možné ďalej pracovať – skúmať názory ľudí, ktoré zanechali svojimi nápismi, hľadať skryté súvislosti...
Z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.