Ďalší z obrazov umenovednej série s klasickou témou dejín umenia, podľa ktorej sa dalo očakávať, čo bude spodobovať. Napriek tomu, že obraz nevyzerá veľmi nevinne, v ďalšom čítaní ukazuje nekonečne silný romantizmus autora. „Z mesta von“, na rozkvitnutú lúku, do raja, vykresľuje autor tento raz priam naivistickým spôsobom. Celkovo je stvárnenie pre autora veľmi netypické, napriek typickej ondrušovskej ikonografii, ktorá je vždy na prvý pohľad čítaná ako pornografia. V tomto výjave totiž nie je žiadna irónia, sarkazmus, ani kritika, je celkom vážny a úprimný, ako sám autor. Obraz je osobný a priamočiary, stiera hranice medzi realitou, fantáziou, myšlienkou a činom. Ako píše Josef Škvorecký o postavách svojich románov, predovšetkým o hlavnom hrdinovi, ktorý je autorovým alter egom: Kto nemôže, ten o tom aspoň píše.
Autor tento raz zvolil kombináciu čiarového rozostrenia postáv, so štylizáciou insitnej maľby (mesto, lúka). Drobný formát však nedáva vyniknúť maliarskemu gestu v prípade figúr, takže sa stráca zvyčajná expresivita.
Z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.