Alžbeta Malcová patrí k tým menej známym, z dôvodu pôsobenia mimo centra a z dôvodu (od)vážnej odlišnosti tvorby od aktuálne oceňovaného dominantného prejavu mladej slovenskej maľby.
Autorka si zvolila svoju cestu - zachytáva vo svojich obrazoch výjavy každodennej banálnej reality. Tým, že upriamuje našu pozornosť na detaily umývania riadu, pohľad z okna, či iné nezáživné výjavy, v skutočnosti nás upozorňuje na to podstatné, teda na realitu samotnú. Nepodáva ju však atakujúcim spôsobom opulentnej farebnosti či gesta na veľkej ploche, ale v nenápadných menších formátoch.
Napriek voľbe zdanlivo realistického jazyka, autorka nie je popisná, dôležitý je výber výrezu reality, subjektívny pohľad autorky, usmernenie pohľadu diváka cieleným spôsobom, zvolenou kompozíciou a predovšetkým uvoľnený, ale sebaistý a presvedčivý rukopis. Práca s farbou, uvoľnené gesto štetca, kladenie jednotlivých maliarskych stôp cez seba a vedľa seba, monohovstevnatosť, dodáva jej obrazom tú príťažlivosť, ktorá núti diváka sa k nim znova vrátiť, opätovne ich skúmať a hľadať v nich nové vrstvy. Tým Alžbeta Malcová napĺňa kritériá kvality maľby, ako ich menuje Christoph Heinrich (Qualität in Zeiten des Ueberflusses. In: Was ist gute Kunst?, 2007) – je to rozhodná voľba pre istý umelecký zámer (plán) a jeho realizácia takým spôsobom, ktorý necháva diváka vždy objavovať v jednom diele stále nové svety.
Z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.