Double Coding je ďalší z projektov Lucie Nimcovej reflektujúci našu minulosť, tento raz cez analýzu hotového filmového materiálu. Autorka si pozrela 40 trezorových filmov, zakázaných z rôznych dôvodov. Zistila, že nie je možné nájsť žiadnu logiku v odôvodneniach cenzorov. Každý z filmov mohol byť zakázaný z rozmanitých dôvodov, niektoré sa dokonca premietali a boli zakázané až neskôr, niektoré zakázané boli následne povolené. Paradoxom je fakt, že filmy financované štátom a následne štátom odmietané, mohli vzniknúť. Autorka upozorňuje na subjektivitu prítomnú pri všetkých schvaľovacích procesoch - všetko vždy záviselo od jednotlivcov a od náhod (podobne aj pri výtvarných dielach do architektúry).
Lucia Nimcová vybrala z filmov momenty, ktoré pokladala za zakódované správy tvorcov filmu. Zamerala sa na dialógy, repliky, či obrazy, ktoré (podľa nej) predstavovali odkaz na neslobodu režimu, jeho pravidlá, ubíjajúci systém, ktorý nefunguje. Našla vo filmoch momenty, ktoré boli skrytou kritikou režimu a mohli spôsobiť zákaz premietania filmu.
Výber autorky je takisto subjektívny, vyhľadáva obrazy, ktoré ju samotnú oslovili a majú pre ňu samotnú konkrétny význam. Inštalácia, rovnako ako iné Nimcovej diela, je veľmi osobná, osvetľuje autorkine postoje a názory.
Lucia Nimcová vybraním konkrétneho detailu upriamuje pozornosť na jeho význam a núti diváka rozmýšľať o minulosti. Volí zábery, ktoré hovoria slobode a neslobode jednotlivca v systéme. Pre skôr narodených sú zvolené obrazy dôverne známe, hoci dávno stratené, celkom jasne evokujú zažité. Ich vizuálne kvality jednoznačne evokujú minulosť, ale ich posolstvo zostáva platné aj dnes. Sloboda jednotlivca je v každom systéme ohrozená, niektoré situácie sa opakujú aj dnes, hoci s inými kulisami . Aj dnes je potrebné istú dávku tvrdohlavosti a odhodlania, aby rutina systému človeka nepohltila.
Z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.