Dorota Sadovská sa zdanlivo drží tradičných médií, ale rada prekračuje ich hranice. Svojimi plátnami cielene v galerijnom priestore tvorí prostredia a inštalácie. Tradičný formát závesného obrazu jednoducho rozširuje – závesný obraz môže byť zavesený rôznym spôsobom.
Podobne postupuje aj v médiu fotografie. Rôzne fragmenty ľudského tela, vystrihnuté a rozmiestnené v galerijnom priestore sa stávajú ornamentom, inštaláciou, intervenciou hravou či znepokojujúcou.
Hlavným námetom Doroty Sadovskej je ľudské telo, zobrazené realisticky, ale z nezvyklého uhľa pohľadu, takže sa často jeho realizmus stráca v absurdnej optickej skratke, čím sa mení jeho pôsobenie a objektívnosť zobrazeného sa vytráca.
Open Mind je ďalšou Sadovskej inštaláciou v priestore. Znova je použité klasické médium, fotografiu, ktorá je rozstrihaná a zavesená v priestore. Fotografie zachytávajú Sadovskej modely, spoznávame v nich postavy z jej obrazov svätých, takže je naznačená aj väzba s jej maľbou. Sadovská tento raz odhaľuje „zákulisie“ svojej maľby, východiskové fotografie. Neponúka nám ich však celkom čitateľné, jej zásah, rozstrihanie podľa istého kľúča, ktoré ľudskú postavu rozloží, zároveň ju aj znečitateľní. Popri perspektívnej skratke, ktorá de facto telo zakrýva a abstrahuje, ide o ďalší zásah, ktorý cielene znejasňuje a rozmazáva povrchový realizmus Sadovskej diel. Figúry sa vznášajú v priestore, pohybujú sa, unikajú, čím je znova podčiarknutá neuchopiteľnosť diela, zneisťovanie diváka.
Dielo je návratom autorky k sebe samej, sebareflexiou vlastných diel, zobrazením väzieb a vzťahov medzi jednotlivými autorskými postupmi a ich opätovným posunutím ďalej, skúmaním priestoru a pôsobenia na diváka, hľadaním, možno je skicou pre niečo ďalšie. Pôsobí ako by malo naznačiť novú cestu....
Z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.