Tvorba Stana Masára stojí na hre s vnímaním. Autor dostáva diváka do absurdných situácií, ktoré zdanlivo vyzerajú v poriadku, len v malom detaile niečo nesedí. Zneisťuje, pýta sa, je ironický, vtipný, hravý.Autor si privlastní banálny predmet, zväčša z interiéru ľudského obydlia. Predmet dôverne známy, každodenne používaný a preto takmer nevnímaný. Následne je podrobený malej deformácii, ktorá ho pozbaví jeho funkcie, dostane ho do roviny objektu. Tým sa predmet stáva umeleckým dielom, ale predovšetkým pritiahne pozornosť. Divák je nútený pozrieť na bežnú vec novými očami, vnímať tvary, línie, celok. Stano Masár týmto spôsobom pôsobí vlastne didakticky, učí človeka vnímať, pozerať sa na svet skutočne otvorenými očami.Spočiatku do popredia vystúpi hravosť a vtip, vstupovanie do priestoru dielami, ktoré do neho takmer patria, len minimálne sa definujú ako umelecké diela. Privlastňovanie priestoru autorom sa deje nenápadne, bez agresivity, len jemným gestom. Divák sa pousmeje nad drobnými chytákmi, nad minimálnymi posunmi vo forme predmetu, ktoré sú skutočne prejavom autorovej invencie a veľkého zmyslu pre humor.Ďalším rozmerom je samotná podstata zvolenej manipulácie s predmetom. Táto manipulácia predmet poškodzuje a preto pôsobí znepokojujúco. Okrem hravosti, vtipu a ľahkosti teda Masárove diela majú aj menej veselý rozmer. Dvere, ktoré nevedú nikam, slepé cesty, nefunkčné, teda znefunkčnené bežné predmety, to všetko v konečnom dôsledku vytvorí atmosféru istej úzkosti. Masár útočí na naše istoty, statický pokojný život, uspanie v dennej realite. Vizualizuje skryté zádrhele v hladkom a mierne námesačnom prežívaní dnešnej spoločnosti zamestnanej predovšetkým napĺňaním súkromných potrieb jedinca v najvyššej možnej miere. Tým, že Masár zaútočí práve na predmety z pekných útulných domovov, vytrháva človeka z jeho pohodlného spánku, bezpečia cely dokonalého uzavretého domu. Podráždením jeho zmyslov mu ukazuje, že pocit uzavretosti a ochrany je len ilúzia a môže sa zmeniť.Spoločnosť sa musí pozrieť na nefunkčné stránky vecí, zamyslieť sa nad dverami, ktoré nevedú nikam, nad slepými cestami, nad vlastnými krokmi.
Z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.