Tvorba Štefana Papča je v súčasnom mladom slovenskom umení skôr ojedinelá. Je totiž silným previazaním osobného života s tvorbou, vzájomného prenikania, prerastenia takpovediac intímneho sveta autora do profesionálneho prejavu. Mladé umenie na Slovensku, najmä súčasná maľba sa prejavuje najmä odosobnením a vyhýbaním sa reflexie spoločenských tém, ako aj skutočne osobnému vyjadreniu autora.Štefan Papčo je nanajvýš osobný a reálne zaujíma postoj k problémom súčasnosti. Horolezectvo, jeho vášeň a téma jeho diel, nie je len do seba uzatvoreným koníčkom, zábavou. Pre Štefana Papča symbolizuje svet horolezcov svet slobody, kde hlavnými cnosťami sú zodpovednosť, vytrvalosť, trpezlivosť, schopnosť orientácie. Je to symbol spoločnosti, kde je samozrejmé vytýčenie si zmysluplného cieľa a jeho dosiahnutie cez vlastné sily, bez podrazov, s pokorou a ohľaduplnosťou k druhým. Pretože bez týchto vlastností by cieľ nebol dosiahnutý, príroda je totiž silnejšia než človek. Papčo vizualizuje tieto témy veľmi neobvyklým, možno príliž utajeným spôsobom. Pravdepodobne zostávajú na prvý pohľad v Papčovom diele neviditeľné, divák vníma len povrch, vonkajší svet horolezca, skaly, výstroj a až v druhom pláne je možné nájsť metaforu hľadania skutočnej slobody jedinca, spočívajúcej pre mnohých paradoxne na absolútnej zodpovednosti a spolupráce s druhými. Papčova tvorba je teda nutne spoločenskou a politickou kritikou, hoci to nie je na prvý pohľad zrejmé.Bivak je jedným z najznámejších diel. Socha, realisticky spodobená figúra je umiestnená v divej prírode a snímaná kamerou. Divák má možnosť ju sledovať on line. Papčo diváka prenesie do inej reality, vzdialenej od jeho aktuálnej pozície. Umožní mu vidieť iný svet a porovnať ho s tým, ktorý žije. Nastavuje zrkadlo jeho vlastným postojom – divák je donútený sa spýtať sám seba, či by obstál v podobných podmienkach, či je vo svojom živote rovnako vytrvalý a rovnako pokorný, ako osamelá figúra uprostred divočiny?