Peter Tajkov
Ikonka a sušiace sa orechy na gamatke

Ďžuppovej obraz Ikonka a sušiace sa orechy na gamatke má, ako už v poslednom čase tradične, aj jej autorský písaný komentár, ktorí nás núti vnímať ho ako súčasť diela. Neviem, či autorka pociťuje potrebu ešte dorozprávať už bez tak značne naratívnu maľbu, alebo má jednoducho aj literárne sklony. Tak či onak, tento obraz pre mňa charakterizuje polohu, ktorá je niekde na hrane výtvarného jazyka literárnej ilustrácie a formálneho prejavu insitnej maľby po letmej akademickej skúsenosti. Niekto to môže vnímať ako originálne čaro, osobne to však pociťujem ako nedostatok. Kresťanská ikona, orechy a akýsi náznak postavy spolu s patetickým komentárom, tak ako pred tým vlci a bodliaky u mňa evokuje len vážne tváriacu sa pózu ľahko prehliadnuteľného tajomna a frázovitého poetizmu v tomto prípade ešte umocneného rečami o rúhaní.