Problematika verejného priestoru je v tvorbe Mateja Vakulu zásadnou platformou a s použitím viacerých prístupov sa jej venuje prakticky už od štúdií na Vysokej škole výtvarných umení. Absolvoval ju v roku 2008 v ateliéri Ilony Németh na Katedre multimédií a intermédií. Profilácia tohto ateliéru pedagogicky vedeného výtvarníčkou, ktorá sa dlhodobo zaoberá verejným priestorom a jeho sociálnymi interakciami, mala na smerovanie Mateja Vakulu rozhodujúci vplyv. Druhým iniciačným činiteľom pre jeho projekty presahujúce do umeleckého aktivizmu bola stáž na Massachusetts Institute of Technology v Cambridge (M.I.T) – inštitúte, ktorého vzdelávacie aktivity sú venované realizáciám kooperatívnych projektov, aplikovaniu vedy a technológií do vizuálneho umenia, skúmaniu ich vzájomného vzťahu a ich využitia v jeho prospech.
Dlhodobým projektom - v podstate ťažiskom tvorby - Mateja Vakulu sú od roku 2011 Manuály na použitie verejného priestoru/Manuals for Public Space (MfPS), ktorého náplň realizuje naozaj internacionálne – doteraz vo viacerých krajinách Európy a v USA. Vďaka nim sa v kontexte súčasného slovenského umenia začala intenzívnejšie spomínať báza Open Source1 ako spôsobu tvorby a v súvislosti s ňou tiež aplikovanie princípov vedy a kyberpriestoru uplatniteľných v sfére umenia ako web 2.0 a modularita. Dané postupy autor bežne používa, a tak je existencia jeho projektu MfPS situovaná nielen v reálnom priestore, ale aj na internete, kde je možné manuály nájsť, zdieľať, zapojiť sa do ich tvorby a súčasne je internet aj miestom pre ich archív.2 Obsahom a cieľom manuálov je „osvetová“ činnosť, ktorá zvyšuje povedomie o verejnom priestore, činí ho dostupnou sférou pre všetkých tak, aby bolo možné prostredníctvom, mnoho krát v princípe jednoduchých, aktivít realizovaných autorom a s ním spolupracujúcimi komunitami pozitívne formovať jeho fungovanie. Prirodzeným nástrojom a metódou takejto činnosti je realizácia workshopov spojená so slobodným zdieľaním informácií a ich šírením prostredníctvom webu a sociálnych sietí.
Kým staršie z manuálov Mateja Vakulu je možné definovať ako určité nápravné činnosti, ktorými boli korigované nedostatky vo verejnom priestore, tak aby slúžil prirodzeným – zväčša bežným potrebám jedinca, a popri tom boli spojené so zjavnou snahou nastoliť efektivitu jeho pravidiel, novšie - najmä tie, ktoré realizoval počas nedávnej Visegrádskej rezidencie v Poľsku, vychádzajú z poznania ojedinelých charakteristík daného priestoru, kde autor prihliada na príslušné historické a spoločenské kontexty. Tým tento druh MfPS získava punc miestnej špecifickosti a hoci je ich uplatniteľnosť viazaná len na konkrétnu lokalitu, práve vďaka tomu má hmatateľnejší dosah. Výstižným príkladom je manuál Pri Pzremszy si doma (2013) v meste Będzin. Ilegálnym osadením lavičiek pri rieke v centre v spolupráci so spolkom Brama Cukermana starajúcim sa o židovské dedičstvo v meste, nielenže oživili centrum vytvorením nového miesta pre zhromažďovanie komunity a pripomenuli fakt, že v minulosti ju tvorili tri výrazné skupiny – Poliaci, Rusi a Židia, ale zároveň poopravili charakter miesta – urbanisticky rozdrobeného a obývaného sociálne slabšími skupinami, ktorý túto možnosť dovtedy nedával.
Manuály pre verejný priestor na základe obsahu i procesu ich vzniku napĺňajú podstatu participatívneho umenia, kde Matej Vakula zaberá pozíciu iniciátora a organizátora, prípadne produkčného. Tento typ projektov tak nesmeruje k vytváraniu (v klasickom ponímaní) hmatateľných realizácií a podobne aj výtvarníkov status ako výlučného autora je relativizovaný, keďže by ich vznik nebol možný bez spolupracujúcich jedincov. No i napriek tomuto „odhmotneniu“ diela i priebehu jeho realizácie sa výtvarník fyzicky hmatateľných artefaktov pri tvorbe úplne nevzdáva. Sú súčasťou MfPS - ako prostriedky pre ich archiváciu. Túto funkciu má predovšetkým autorova príručná pojazdná knižnica – objekt, v intencii filozofie MfPS vytvorený požitím platformy Open source a spôsobom DIY3, ktorý je jednak informačnou infraštruktúrou projektu, no i hutnou a najmä okamžite dostupnou bázou pre vzdelávanie verejnosti v mieste, kde autor momentálne realizuje workshop smerujúci k vytvoreniu manuálu.
Autorov prístup k problematike vereného priestoru a jej tematizovanie už nie je klasickým modelom umenia verených priestranstiev v zmysle site – specific, jeho tvorba je skôr o nuansách verejného priestoru a v prípade uplatnenia výraznejšieho akcentu aktivizmu - tu je nutné dodať, že spravidla nemá radikálnu politicky vyhranenú formu, naopak je v podobe vzdelávania či „osvety“, sa stáva verejnoprospešnou činnosťou.4
Črta nenásilnej didaktickosti, ktorá sa projektom Mateja Vakulu nedá uprieť, je prítomná i v jednej z jeho posledných realizácií, ktorá typologicky spadá do kategórie umenia vo verejnom priestore a ako jedna z mála má výraznejší politický podtón. Súčasne je príkladom context sensitive umenia, keďže reaguje na fenomén s koreňmi a pôvodom v histórii Slovenska, no v pozmenenej podobe existujúceho aj v súčasnosti. Svetelná inštalácia Hriechy rodolásky (2014) reflektuje na problematické, dodnes adekvátne neprehodnotené, nezanedbateľnou súčasťou dnešnej spoločnosti dokonca akceptované, klérofašistické zriadenie Slovenského štátu a na riziká prítomných prejavov neofašizmu. Realizácia v rámci projektu Galérie Space LED TYPE vznikla v čase, keď sympatie k radikalizmu určitých politických elít glorifikujúcich politiku Jozefa Tisa začínajú výraznejšie narastať (viditeľné napr. vo výsledku volieb do samospráv v roku 2013). Voči radikálnemu obsahu realizácie stojí v opozícii jednoduchá forma inštalácie (svetelný text citujúci úryvky z modlitby Otčenáš: „Otče odpusť nám našu vinu“ a „Neuveď nás znovu do pokušenia“ sa zobrazuje na ramenách dvojkríža pripomínajúceho znak dobovej Hlinkovej gardy) - postoj autora je teda zámerne redukovaný do podoby gesta, pri ktorom nie je nutné pracovať s komplikovanejšou formou.
Aj keď to na prvý pohľad nie je zrejmé, daná inštalácia vo verejnom priestore, ktorý je dôležitým činiteľom v jej komplexe (osadením kdekoľvek v interiéri by strácala na výraze – nakoniec aj jej forma je alúziou na svetelnú reklamu typickú pre mestský exteriér), má s manuálmi autora spoločný znak. Je to potreba naprávať chybné procesy verejného a širšom ponímaní i sociálneho priestoru, ktorými sú v prípade tohto diela absencia príslušnej sebareflexie minulosti a jej pokrivená interpretácia.
1 V systéme Open Source je možné použiť viaceré prístupy na produkovanie – realizáciu diela, na rozdiel od tzv. centralizovaných modelov s nemenným výsledkom. Do procesu Open source môže prispievať ktokoľvek s predpokladom, že slobodný prístup k produktu zostane zachovaný. Najznámejšími z Open Source produktov sú napríklad Wikipedia, WikiLeaks, počítačový operačný systém Linux.
2 http://vakula.eu/blog/mfps/
3 Koncepcia kutilstva (Do It Yourself ) sa vymedzuje voči dominancii masových výrobných prostriedkov a jej systémom založeným na zdieľaní a tímovej práci.
4 Postupná zmena prístupu výtvarníka k verejnému priestoru je totožná so vzormi umenia vo verejnom priestore popísanými Miwonom Kwonom, ktorých genéza je viditeľná aj v slovenskom výtvarnom umení od 90. rokov: 1. umenie vo verejnom priestore, 2. umenie ako verejný priestor, 3. umenie v prospech verejného priestoru. Kwon, Miwon: One Place After Another. Site-specific Art and Locational Identity, Cambridge, MA – Londýn, MIT Press, 2002, s. 60. In: Zálešák, Jan: Umění spolupráce. Akademie výtvarných umění v Praze, Vědecko – výskumné pracoviště, Praha, Masarykova univerzita, Brno, 2011, s. 43. Vakulove realizácie spadajú najmä pod druhý a tretí model.
Z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.