Je pomerne zriedkavým, ak nie dokonca precedensom, keď je na slovenského výtvarníka kvôli umeniu podané trestné oznámenie a čelí i finančnej pokute. Na druhej strane je zas príznačným, že sa to udialo v českom prostredí, ktoré má oproti slovenskému v oblasti trestných postihov za výtvarné umenie už svoju malú históriu.1 A do tretice je celkom prirodzeným, že inkriminovaný projekt je z kategórie politického umenia, ktoré býva laickou verejnosťou vnímané ako problematické a dokonca ňou nezriedka býva pokladané za účelovú provokáciu.
Trestné oznámenie za pozmeňovanie štátneho symbolu bolo podané na Tomáša Rafu za projekt ,Výberové konanie na česko-rómsku vlajku2 ktorý realizoval s Galériu Artwall. Jeho obsahom bolo vytvorenie spoločnej vlajky Čechov a Rómov, ktorá bola kombináciou znakov z oboch vlajok. Zo siedmych komisionálne vybratých variantov, prezentovaných vo verejnom priestore Prahy, sa prostredníctvom ankety vybral víťazný, ktorý bol ponúknutý Úradu vlády ČR. Podstatou Rafovho zámeru bolo prostredníctvom novovytvoreného symbolu poukázať na skutočnosť, že ČR nie je vlasťou len bielych Čechov. Nie kvôli obsahu, naopak, kvôli trestnému oznámeniu, podaného pravicovou Dělníckou stranou sociálnej spravodlivosti, sa o projekt začali zaujímať médiá, pre ktoré je inak oblasť výtvarného umenia pomerne nezaujímavou sférou, pokiaľ nie je posvätená škandálom. Povšimli si aj fakt, že autorom je nositeľ Ceny Oskara Čepana, ktorý ju v roku 2012 získal práve za program venovaný problematike rasizmu, xenofóbie a extrémizmu.
Sústredený záujem Tomáša Rafu o háklivé témy a nebezpečné symptómy súčasnej society sa stal jeho autorskou licenciou a v obsahu jeho aktivít postupne došlo k viditeľnejšej koexistencii umeleckého a angažovaného postoja. Od roku 2009, keď začal realizovať časozberný projekt Nový nacionalizmus v srdci Európy3 sa postupne vyprofiloval na umelca, ktorý nie je len pozorovateľom prejavov extrémizmu a intolerancie medzi menšinovými a väčšinovými skupinami obyvateľstva, ale v prípade konkrétnej potreby aj spoluorganizátorom a organizátorom akcií, ktorých cieľom je na dôsledky extrémizmu nielen upozorňovať, ale so zapojením verejnosti ich i korigovať. Tomáš Rafa sa v aktuálnom projekte česko-rómskej vlajky postavil do pozície sprostredkovateľa, ktorý vytvára platformu pre otvorenú a demokratickú konfrontáciu názorov na spoločnú existenciu Čechov a Rómov (navyše v čase eskalujúceho napätia k nim), a nie je teda aktivistom v pravom zmysle slova, ktorý by organizoval verejné protesty či iné podujatia proti prejavom extrémizmu. Predsa však tento projekt disponuje črtou spoločenského angažovania z jeho strany a ten činí jeho záujem hodnoverným. Jeho existencia paradoxne spočíva v určitom odstupe autora od problematiky, no popri tom so schopnosťou zreteľne vykresliť jej podstatu.
Oproti predošlým projektom Tomáša Rafu je vyjadrenie čitateľnejšieho osobného postoja skrz organizovanie rôznych foriem sociálnych intervencií (aktuálna česko-rómska vlajka, starší otvorený projekt Športové múry4) posunom. Opačným prípadom, kde autor nijakým spôsobom nezasahuje a neintervenuje, je séria dokumentárnych videí z protestov proti rasovej, náboženskej a sexuálnej neznášanlivosti a naopak z verejných zhromaždení organizovaných extrémistami a nacionalistami na Slovensku i v zahraničí, realizovaných v rámci projektu projekt Nový nacionalizmus v srdci Európy. Vďaka jeho nezúčastnenosti sú v podstate len sprostredkovaním informácií – hoci nepochybne závažných. Autor využíva formu spravodajského nekomentovaného dokumentu, no dôležitým postrehom je, že aj v prípade dokumentov i sociálnych intervencií spravidla nejde cestou priamej konfrontácie – nesústreďuje sa na názor protistrany – v prípade Športových múrov majority za segregačnými múrmi.
Projekty a aktivity Tomáša Rafu pokrývajú nielen sféru verejného, ale aj mediálneho priestoru – internet, kde sú jeho videá umiestnené, prípadne ako anketa o výbere vlajky aj realizované, zaručuje ich permanentnú dostupnosť. Systematické pokračovanie v začatých projektoch a dôsledne nalinkovaná sféra záujmu ho vyčleňujú spomedzi slovenských autorov zaoberajúcich sa politickým umením či sociálnymi intervenciami vo verejnom priestore. Tie sú v našom prostredí (opäť pri porovnaní s českou scénou) skôr agendou jednotlivcov ako skupín a spravidla nie sú výlučnou profiláciou autorov – sú súčasťou širšieho kontextu ich tvorby5. V súvislosti s históriou politického umenia má projekt česko-rómskej vlajky svojho predchodcu v realizácii Ilony Németh DS Public art (2006)6, podobne zameraného na skúmanie tolerancie voči národnostným a rasovým minoritám.
1 Napr. členovia skupiny Rafani boli za zapálenie ČB verzie českej vlajky v rámci projektu Demonstrace demokracie (2002) zatknutí, skupina Ztohoven podobne čelila trestnému oznámeniu za šírenie poplašnej správy, ktorou bola označená intervencia do vysielania televízie - projekt Mediální realita (2007), člen Ztohoven Roman Týc bol za projekt Semafory, kde pozmenil výstražných panáčikov na 50 pražských semaforoch, uväznený.
2 Podrobnejšie informácie o projekte na stránke Galérie Artwall http://www.artwallgallery.cz/cs/content/tom-rafa, ďalej na: http://www.romea.cz/cz/zpravodajstvi/domaci/vytvarnik-tomas-rafa-navrh-nove-cesko-romske-vlajky-kterou-vyberete. Pokračovaním kauzy je zhabanie vlajok – diel autora, označených ako výsledky pozmenenia štátneho symbolu, českou políciou.
3 Viac: www.newnationalism.eu
4 Od roku 2011 autor v spolupráci s aktivistami a Rómami s dotknutých oblastí uskutočňuje akcie premaľovania segregačných múrov (Michalovce, Sečovce, Ostrovany a Veľká Ida). Ich cieľom je integrácia Rómov do projektu a snaha o zmiernenie napätia medzi nimi a ďalšími obyvateľmi. Viac: http://your-art.sk/
5 Sústredenejšie sa tejto oblasti venuje združenie Verejný podstavec, skupina Kassaboys, z jednotlivcov najmä Jana Kapelová, Anton Čierny, u Petra Kalmusa sú projekty tohto druhu prepojením občianskeho aktivistického postoja autora a umenia.
6 Autorka v Dunajskej Strede, meste s výrazným podielom iných etník a obyvateľov maďarskej národnosti nainštalovala tabule s otázkami orientovanými na spolužitie Maďarov, Rómov, Vietnamcov a Slovákov.
Z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.