Zdanlivo roztopené ohrievacie teleso s priznanou funkčnosťou (je zapojené v elektrickej sieti), a tým aj účelom, je modelom simulakra, evokujúceho moment zastavenia sa v procese, ktorý je však iluzívny - na rozdiel od modifikovaného readymade. Toto paradoxné prepojenie fikcie so skutočnosťou má pôvod v autorovom výtvarnom myslení. Charakterizujú ho prvky humoru, vytváranie neočakávaných spojení a vzťahov, redefinovanie zmyslu či základného určenia predmetov z bežnej reality, s ktorými pracuje v polohe objektov – ním vytváraných alebo ako privlastnených a dotváraných readymades. Masárova stratégia vychádza konceptuálneho umenia v zmysle abstrahovania/očisťovania od akýchkoľvek prímesí, a smeruje do prehodnocovania konceptu - vkladaním ďalších kontextov, prostredníctvom parafrázy a experimentu, ktoré sú provokáciou bežných očakávaní, vizuálnych skúseností a k tomu pridružených pocitov diváka. Autorovým dôležitým nástrojom je manipulácia – odráža sa vo vytváraní nových možností pre čítanie významov a súvislostí, zakódovaných v objektoch a inštaláciách, ktoré sú realitou formovanou inými pravidlami. Necháva ju zámerne otvorenú, a tým je jeho manipulácia skôr komunikačným kanálom.
Z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.