V diele Bivak, osadenom do steny Lomnického štítu a nórskeho Jossingfjordu sa stretáva niekoľko faktorov. V zásade ide o sochu, dokonca ojedinele realistickú, dnes sú totiž takéto podoby skôr zriedkavé, ak si odmyslíme súčasnú paralelnú produkciu mainstreamového, ale nekvalitného figurálneho sochárstva. Jej forma je ale iba časťou komplexu diela, môže do neho patriť aj samotný proces osadenia, hoci nie je autorom prezentovaný. Táto akcia totiž spadá do jeho horolezeckých aktivít, keďže jedným z úkonov na to, aby sa socha v horskom teréne ocitla, musel byť výstup k danému miestu. Charakteristiky diela Bivak, no i ďalších prác vo všeobecnosti determinuje autorov vzťah ku horolezectvu, ale aj aktívne praktizovanie, ktoré výrazne vplývajú na jeho vnímanie priestoru, hmoty a ich parametrov. Dielo navyše disponuje pridanou hodnotou – je procesuálne, od osadenia ho formujú poveternostné podmienky. Pri určitom uhle pohľadu to môže byť prepisom prekonávania fyzických i mentálnych limít pri výstupoch a pobyte autora v horskom prostredí. Ďalším z faktorov je jeho online prenos, ktorý vyvoláva konfrontáciu medzi ľahkým prístupom do virtuálneho priestoru a nedostupným, takmer uzavretým miestom existencie drevenej sochy bivakujúceho horolezca.
Z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.