Realizácia Zapomenuté vzdálenosti, ktorá bola príspevkom Antona Čierneho do prehliadky umenia vo verejnom priestore organizovanej Domom umenia v Brne[1], sa svojou formou výrazne vymedzovala voči viacerým dielam na prehliadke. Tie boli skôr bežnými sochami, inštaláciami či site-specific zásahmi do neho, takými, aké pri tomto type podujatia automaticky očakávame.
Autor ňou reflektoval na násilný odsun brnianskych Nemcov tesne po ukončení druhej svetovej vojny. V tlačovej správe bola označená ako interaktívna inštalácia, čo nebolo úplne presné, keďže bola súčasťou širšieho komplexu diela. Hromada starých bicyklov naskladaných do zástupu a natlačených čo najtesnejšie k sebe síce vytvárala inštaláciu vo verejnom priestore, no integrovala v sebe aj funkciu verejnej požičovne bicyklov, ako spomínanú interaktívnu zložku. Slúžili k absolvovaniu trasy takmer kopírujúcej pochod Nemcov do tábora Pohořeliciach, a tým aj k pripomenutiu si ich vyhnania i ďalšieho osudu.[2] Autor ju na bicykli prešiel najprv sám v súkromnom evente. Následne ju zaregistroval ako turistickú cyklotrasu Brno - Pohořelice na príslušnej webstránke pod príznačným názvom Vyhnanecká, ktorej súčasťou je dodnes[3], a tak sa stala artiklom ponúkaným verejnosti prostredníctvom webu orientovaného na turistiku. Súčasťou projektu bol aj sprievodca po trase pozostávajúci z máp prevzatých z Google Earth, s ktorými autor pracoval už predtým[4]. Strohý dizajn brožúrky v čiernobielej tlači, obsahujúci sugestívny príbeh jednej z nemeckých vyhnankýň Inge Schutz z pera K. Tučkovej, ju odlišuje od bežného formátu mapy/sprievodcu. Je skôr samostatnou jednotkou v projekte Zapomenuté vzdálenosti – v jednom kompaktom celku je v nej skĺbená reflektovaná historická udalosť/príbeh - ako literárny text a turistický navigátor – ako súbor máp. Knižná podoba, v súvislosti jej vzniku môžeme hovoriť o nej i ako o katalógu, je hmatateľnou referenciou o realizácii A. Čierneho aj po skončení Brno Open Art.
Projekt Zapomenuté vzdálenosti presne zapadá do kategórie pamäte priestoru – fenoménu, ktorému sa autor venuje dlhší čas. V rámci neho sa nevyhýba citlivejším témam[5], resp. tým, ktoré majú politické pozadie, no jeho prístup je najmä o otváraní a sprístupňovaní ich širších kontextov. Zároveň je vždy osobný a predstavujú ho dva modely: vo vybranej lokalite uskutočňuje buď privátny event, v druhom prípade v nej podstupuje rolu organizátora happeningu alebo participatívnej akcie so zapojením verejnosti. Realizácia Zapomenuté vzdálenosti integruje oba modely. Autorov event – výlet po trase vyhnaných Nemcov bol autopsiou, formou stotožnenia sa nielen s lokalitou, ale aj s udalosťou, ktorá sa na nej udiala, a súčasne túto možnosť ponúkol k zdieľaniu ďalším jedincom prostredníctvom registrovanej turistickej trasy. Inak povedané: angažovaná črta projektu - jeho osobný komentár citlivo vnímanej udalosti z histórie, sa prekryl s verejne prospešnou črtou - poskytuje informácie o nej nenásilným, nie mentorským spôsobom a najmä mimo trvania prehliadky.
Klasickému formátu umenia vo verejnom priestore sa autor najviac priblížil spomínanou inštaláciou – hromadou starých bicyklov. No ide naozaj skôr o priblíženie – táto súčasť realizácie bola netradičným pamätníkom, navyše od autora so značnými skúsenosťami v poli priestorových médií, no bola aj interaktívnou požičovňou, ktorá vznikla vďaka zabezpečeniu charitatívnej organizácie Kola pro Afriku[6]. Tento subjekt spolu cykloturistickou webstránkou ako civilné zložky projektu, turisti/návštevníci trasy Vyhnanecká ako participujúca verejnosť na ňom a inštalácia samotná ako sochársky výtvarný artefakt tak vytvorili štruktúru, v ktorej ani jedna časť nebola nadradená voči ďalším. Pre projekt bola príznačná aj črta dobrovoľnej účasti verejnosti ako typický autorov nástroj.[7] Zapomenuté vzdálenosti sú tak realizáciou spracovanou vo viacerých vrstvách a jej komplex spoluvytvára niekoľko i druhov umeleckej produkcie. Navyše prekračuje pomyselnú hranicu umenia, splýva s fungovaním verejného priestoru, no predovšetkým prináša do jeho mechanizmov pozitívny prvok.
[1] Brno Art Open 2013 – Sochy v ulicích (Na hraně příběhu). Kurátor: Michal Koleček, autorka libreta spisovateľka Kateřina Tučková. Téma čerpala z histórie Brna a jeho regiónu - štrnástimi vybranými udalosťami z minulosti mesta (prevažne z 20. storočia) literárne spracovaných K. Tučkovou, na ktoré oslovení autori reagovali. Tento spôsob nastavenia projektu predostrel verejný priestor ako živé politikum reflektujúce problematiku kolektívnej pamäte, traumy totalitarizmu či prejavov extrémizmu. Viac na: http://www.dum-umeni.cz/uploads/tz_bao_final_05_06.pdf
[2] Ich vysídlenie bolo reakciou na prejav E. Beneša, celkovo šlo o 19.800 ľudí. Veľká časť z tých, čo nezomrela počas presunu, umrela v tábore v Pohořeliciach v dôsledku pochodu alebo neskôr následkom katastrofálnych životných podmienok v tábore.
[3] http://www.cyklo-jizni-morava.cz/vyhnanecka
[4] Vhodnú lokalitu pre happening Organela (2009) autor našiel prostredníctvom tejto aplikácie. V prípade Zapomenutých vzdáleností vtáčia perspektíva Google Earth nielenže presne približuje celú cyklotrasu, spoľahlivo vytvára i predstavu o mierke 35 km dlhého pešieho pochodu nemeckých vyhnancov.
[5] Ide najmä o projekty, v ktorých sa zaoberá problematikou teritoriality (zmeny v hraniciach Československa) v 20. storočí (najmä ako sprievodných javov svetových vojen) alebo jej novšej podoby súvisiacej so Schengenským priestorom.
[6] http://www.kolaproafriku.cz/
[7] Využil ju najmä v happeningu Predstavenie (2001) a participatívnom projekte Hraničné série V. / Iniciačné oblúky (2010).
Z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.