Martin Špirec (*1986, Čadca) patrí medzi výrazných predstaviteľov mladej generácie vizuálnych autorov, vychádzajúcej z ateliéru +-XXl prof. Daniela Fishera, v ktorom momentálne pôsobí ako interný doktorand a odborný asistent. Špircova tvorba tenduje naprieč spektrum médií (video, kresba, maľba, fotografia, inštalácia) a môžeme v nej objavovať viacero tematických okruhov záujmu. Špirec je autor, ktorý prekvapuje svojou činorodosťou. Jeho kreatívna viac-záujmovosť či viac-programovosť nepochybne pramení aj v tom, že veľká časť (a možno väčšinová) realizácií ostáva nezverejnená, odložená na hardisku, akoby čakajúca na svoju príležitosť. Týmto nám autor čiastočne komplikuje pohodlne sledovať vývin vlastnej tvorby.
To, čo sa ukazuje ako charakteristická črta Špircových prác je rukodielnosť, radosť z hry s materiálom a experimentovania s ním. Ide o precíznu prácu, vychádzajúcu zo špecifických kvalít daného materiálu, ktorými modeluje výrazovú poetiku jednotlivých diel. Takto sa neraz prepája low-costová estetika práce s triviálnym neumeleckým materiálom s formálne naivným ale experimentálne konštruktívnym DiY prístupom. V tejto súvislosti spomeňme dielo Turzovka (2006) pozostávajúce z konštrukcií vatových tyčiniek. Vatové tyčinky sú pospájané tak, aby tvorili hrany kubusov a tie sú ďalej ukladané a vrstvené na seba. Steny hranolov zostávajú prázdne, teda priehľadné, a vytvárajú dojem odľahčeného až nehmotného skeletu. Vzniká tu zvláštna sieť chaotického poriadku. Poriadku preto, že jednotlivé komponenty vychádzajú z logiky základného geometrického útvaru, ale ďalej akoby už boli voľne, spontánne ukladané na seba. Všetko do seba zapadá a vytvára rozmernú nepravidelnú sieť. Výsledná konštrukcia pôsobí nesmierne krehko, akoby ju jediný pohyb mohol kedykoľvek zničiť a zrútiť na spôsob „domčeku z kariet“.
Dielo je voľne inšpirované mestečkom Turzovka, pričom sa tu prepájajú dva momenty súvisiace s touto lokalitou. Drevené lavice ktoré pokrývajú vatové tyčinky, svojou kvalitou vytvárajú paralelu k drevárskej fabrike sídliacej v meste a okolitá konštrukcia vizuálnymi výrazovými vlastnosťami pripomína povrch mäkkej krehkej až efemérnej prikrývky, podobnej snehu. Ide o alúziu k veľkej snehovej kalamite, ktorá sa tu udiala pred niekoľkými rokmi. Inštalácia citlivo reaguje na konkrétny priestor jej prezentácie. Expanduje v priestore, ale v blízkosti vyhrievacieho radiátora vatových konštrukcii postupne metaforicky ubúda, ako snehových krištáľov ktoré rozpúšťa teplo.
Druhým charakteristickým prvkom je načrtnutá práca s konkrétnym miestom, kedy realizácie vznikajú v dialógu s daným výstavným priestorom. Ide zväčša o veľmi jednoduché, minimálne ale sofistikované gestá – zásahy. Tento prvok sa prejavuje aj v svetelnej site specific inštalácii Východ (2013), vytvorenej pri príležitosti nedávnej výstavy ArtD.N01 v Dome umenia (kurátorka Beata Jablonská). Špirec na strop ako prekážku strategicky umiestnil niekoľko lámp tak, aby dvere nebolo možné zavrieť a po celý čas trvania výstavy ostali otvorené. Súčasťou realizácie bol deinštalovaný ochranný kryt radiátora, umiestnený stranou od pôvodného miesta. Zložený kryt odhalil skrytý prach, ako metaforu usadeného a nehybného času. Konceptom priestorovej intervencie zloženej z minimálnych (a takmer neviditeľných) autorských gest bolo tematizovanie času, ako minulosti a budúcnosti tu sídliacej inštitúcie. Išlo teda o nanajvýš symbolické zásahy, ktoré naznačovali ďalšiu transformáciu miesta, na umeleckou obcou toľko očakávanú, Kunsthalle.
Ďalšou charakteristickou známkou rukopisu autora je záľuba v dobrodružných popkultúrnych naráciach, ktorá prerastá až do jeho diel. Sci-fi poetika, záľuba v konšpiračných a paranormálnych teóriách, sa výraznejšie prejavujú aj v dielach zo série ON a OFF IV PARAnormálne aktivity, napríklad FC Roosvel (2011), The Fall of the heroes (2006), ale aj v najnovších prácach, ako sú Missing Link (2013), či v sérii koláži prehistorických živočíchov Bez názvu (2013). Východiskom videa Missing Link je rovnomenný film Carola a Davida Hughesových z roku 1988. Autor sa tu štylizuje do role filmového hrdinu, ktorý predstavuje posledného človeka svojho druhu, a symbolicky prechádza jeho fiktívnu životnú púť. Môžeme tak uvažovať o akomsi katarznom účinku pôsobiacom na autora z prežívania osudu hlavného hrdinu, s ktorým sa stotožňuje a ktorého takpovediac cituje
[1]. Dielo bolo prezentované na výstave Missing ling v Open Gallery (kurátorka Katarína Slaninová) ako takmer symetrická dvojprojekcia, kedy na jednej obrazovej ploche prebiehala skrátená verzia pôvodného filmu a na druhom obraze ho paralelne kopíroval jeho remake. Záujem o prehistóriu sa objavuje aj v ďalšom, už vyššie spomenutom diele. Ide o sériu koláži dinosaurov, ktorých základ tvoria známe ilustrácie, paleontologické rekonštrukcie pravekých zvierat, autora Zdeňka Buriana. Špirec si privlastňuje originálne ilustrácie a zasahuje do nich „rozpixelovaním“ (pixelovým prekrytím) intímnych partii pravekých tvorov, alebo častí, ktoré ich potenciálne môžu pripomínajú. V inom prípade prekrýva tvorovi očí čiernou páskou. Ide o absurdné gesto aplikovania motívu „tabu“, cenzúry a kontroly do živočíšnej ríše. Objavuje sa tu ti tiež paralela zastretého obrazu ako nejasného miesta, ktoré si človek prirodzene domýšľa na základe vlastnej fantázie. Táto sci-fi poetika napĺňa diela výrazom istej iracionálnosti, hravej fikcie a odľahčeného vtipu.
V podobných intenciách môžeme interpretovať aj Špircové fotografické série. Tie zväčša tvoria civilné záznamy bizarných ako aj humorných momentov objavených ako „náhody každodennosti“. Ide o to, že fantastický prvok nemusí byť tak úplne „mimo reality“, ale možno ho vnímať ako prirodzenú súčasť prežívanej skutočnosti, akurát ostáva neviditeľný pod nánosmi stereotypov každodennosti. Špirec tak balansuje medzi vážnym a humorným, medzi reálnym a iracionálnym, kedy sa častokrát ocitá práve na prahu týchto dvoch kategórií.
[1] Sám auto priznáva, že dielo vzniklo aj pri príležitosti prežívania životnej hranice, v podobe tridsiateho roku života, a uvažovania o svojom ďalšom smerovaní (Hentak. Video: Martin Špierec v Open gallery, zverejnené 6.Nov.2013,
http://hentak.sk/2013/10/video-martin-spirec-v-open-gallery/)
Z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.