Klaniam sa. Klaniam sa pred Marekom Kvetánom. Po všetkých škodách, ktoré jelene napáchali na umeleckom vkuse nevinného obyvateľstva tejto planéty muselo prísť na svetlo sveta aj toto veľdielo. Odteraz odpúšťame jeleňom. Navždy. Môžu slobodne behať po našich lesoch. Aj keď treba pripustiť aj inú vec. Jelene si to vlastne nezaslúžili a v celej veci boli celkom nevinne. Kvetánov jeleň je ale Pokorný. Dianu ale jeho úklon aj tak neobmäkčí. Jedinou šancou na prežitie je, že šelmy sú s Dianou zviazané vrkočami. Respektíve, že jeleň je už aj tak vypchatý. Krvilačný súboj Mareka a Lucie tak odkladáme do druhého dejstva. (A to ešte neprišiel had zamotaný v koberci...)