Ešte počas štúdia na VŠVU (abs. 2001) budil pozornosť osobitosťou použitia jazyka nových médií v radikalizovanom variante neokonceptuálneho štýlu. Jeden z prvých slovenských výtvarníkov svojej generácie sa orientoval v nových možnostiach výrazu diela digitálnej povahy v štýle medzi apropriáciou a transformáciou vizuálnych obrazov. Významnú časť ranej tvorby Kvetana predstavovali najmä filmové Kompresie (1999 - 2000), kde postupoval digitálnym prepisom filmov na statické obrazy.
Ideová rovina jeho diel nachádza podnety v samotnej kultúrnej podstate atribútov dobovej vizuality a jej marginálií. Aj v novších prácach Kvetana sú pojmy okolo umenia ako estetizmus, jeho klišé, repetitívnosť, gýč či vkusová dekadencia východiskom. Jeho postup pripomína rolu autora – revizionistu, ktorý rozmazáva hranice oblastí vizuálnej kultúry formou hry symbolov - materiálov umenia, neumenia a najmä paradoxmi vkusu na pozadí vysokého umenia. Zámenou ich pôvodných vzorcov, kánonov a významov dospieva k premene v esenciálne či transparentne nové obrazy. Zaujíma ho sublimovaná estetika autentického prostredia, unifikácia architektúry či dizajnu ako existenciálneho priestoru, ale aj svet umenia, jeho prevádzka či mystifikácia (účasť Kvetana v produkcii fiktívnej umeleckej bytosti Mr. Bra s Richardom Fajnorom).
Nové formy postmodernej abstrakcie v jeho podaní predstavujú digitálne kódované prepisy kníh/textov, žánrov moderného zátišia či naopak vyprázdnenej pornografie podľa strohého softvérového kódu. Tieto vizuálne prepisy z jedného jazyka do nového boli vydarenými pokusmi pracovať s rôznymi druhmi umeleckého textu ako s informáciou. Pri domýšľaní princípov tohto štýlu umenia je zrejmé, že i tento nový prepis je možný ďalej prepisovať. Kvetan naznačuje problém hranice nekonečného palimpsestu obrazov, znakov či jazyka každodennej privátnej sféry (estetika každodennosti). Stratégiou je tu proces remediácie, hravý remix s prekvapivo novým desublimovaným výrazom. Kvetan zamieňa, koriguje a nanovo spracúva v širšej škále postupov na báze východiskovej apropriácie a korekcie, pričom štýlovo preferuje nenápadné gesto ich manipulácie s cieľom nového významu a pohľadu na danú vec ako symbol širšieho sociálneho či dokonca historického významu.
V dielach z ostatných rokov pracuje prevažne s koncepciou 3D objektov a inštalácií na báze techník manipulovaného ready made. Blind rámy ako ,polotovar‘ tvoria alúziu na kompozičný princíp zástav (Blindshop, 2010), vecné pomeriavanie a miešanie farieb zástav zasa inštalácia Na tom našom II., 2010. Pracujú s matematicky prísnou dekonštrukciou vstupných dát (reprezentantov ustálených hodnôt). Autor usiluje o ich vizuálnu revíziu a spochybnenie cestou ich vtipnej demystifikácie. Jedným z tematických fenoménov aktuálnej tvorby autora je symbolika svetla (osvietenia) na pozadí jeho utilitárneho použitia v praxi. Narába s privlastnenou estetikou unifikovaných svietidiel od pracovných lámp, reflektorov až po honosné lustre. Využíva postup ich synkrézie, keď do unifikovaných, prísne funkčných neóniek vkladá kryštály (Crystal Set, 2010), prípadne zo zbytkového hmyzu konštruuje texty – odkazy (And placed (therein) a Light of Splendour, 2010). V novšej variante už použije len visiace žiarovky, aby sa vzájomne osvecovali a produkovali iluzívne tieňové obrazy (Mirror, 2012). Inštalácia s party konfetami reprezentuje stopu introvertnej uzavretosti a statickosti, paradoxnej voči materiálu (Privat party, 2011).
Objekt Modeling studies z roku 2013 je strohým dizajnovým modelom autorovho pivničného ateliéru, do ktorého môže divák nazrieť a preskúmať jeho odseparované architektonické dimenzie. Inštaláciu Cathering, 2013 zostavil zo súboru antikvárnych kuchynských nádob rôznych dimenzií a období ako sociálnych reprezentantov, pričom dôležitá je tu spoločná výška hladiny tekutiny v nich. Symbolizuje ľudské väzby naprieč časom. Zároveň tu sleduje horizontalitu, očistu, transparentnosť. Naopak, v objektovej inštalácii Plates z roku 2009, zasa vertikalitu - rast. Priestorová inštalácia stĺpového typu Vertical z roku 2012 symbolicky referuje prostredníctvom privlastneného nábytkového dizajnu o spoločensky nastavenej túžbe po moci a bohatstve. Podobne v nábytkovom objekte Heritage, 2012 stolíky zrastené dokopy významovo spájajú do nového celku predtým dva rozdielne svety, no ich rozpor ostáva odkrytý. Inštalácia navŕšených kníh Biblie Who Has Bigger, 2012 odkazuje na paradox doby v jej súťaživom predháňaní vo všetkých oblastiach života, aj tej spirituálnej.
Princípom Kvetanovej tvorby dnes je dekanonizácia, zušľachtenie marginálneho, alebo naopak spochybnenie zabehaného a ich rekategorizácia formou hravého narúšania estetických a významových stereotypov. Materiálovo strohé diela Kvetana kladú otázku formou paradoxného výrazu. Ak by sme skúmali v novších dejinách umenia zdroje a príbuznosti tejto štýlovej línie postmoderného umenia, tak je to popri neokonceptualizme najmä neodadaizmus.
Z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.