Mira Sikorová-Putišová: K aktuálnemu celoplošnému hodnoteniu činností slovenských galérií – Hosťujúci kritik a Kritici v regionálnych galériách

Od novembra minulého roka je možnosť opäť získať obraz o činnosti slovenských zbierkotvorných galérií bez toho, aby sme ich navštívili – jednoducho v pohodlí domova. Samozrejme, ak prijmeme fakt, že ide o sprostredkované informácie, z ktorých väčšina sa snaží zaujať k vybranej inštitúcii kritické stanovisko. Tým sa líšia od textov o činnosti slovenských galérií pochádzajúcich z pier ich interných zamestnancov – napr. v publikácii Zbierkotvorné galérie na Slovensku vydanej v roku 2008, hoci viaceré sa nedokázali vyhnúť určitému popularizačnému podtónu. Sekcia Hosťujúci kritik na webstránke artalk.cz a séria textov pod hlavičkou Kritik v regionálnych galériách publikovaných v periodiku Jazdec – print nástenky o súčasnom výtvarnom dianí 3/2014 má spoločné pozadie – vychádza z projektu Richarda Gregora pre Radu galérií Slovenska s cieľom podporiť kritickú reflexiu našich galérií a ich aktivít. Nateraz 25 textov disponujúcich rôznymi mierami intenzity kritického náhľadu pochádza z pera mladej a najmladšej generácie kunsthistorikov a len niekoľko z nich má skúsenosť s prácou v galerijnej inštitúcii. Tento fakt mohol byť výhodou – neboli zaťažení tzv. „stavovským“ pochopením pre množstvo negatív v činnosti galérií, ktoré generujú ich permanentné existenčné problémy. Na druhej strane neznalosť procesov fungovania inštitúcií sa v prípade niekoľkých textov prejavila v bezradnosti vo výbere dôležitej informácie z dostupných zdrojov, a v neschopnosti na ne poukázať.

Každopádne oba projekty priniesli doteraz nevídané (v zmysle intenzity a kvantity) zhodnotenie aktuálneho stavu slovenských galérií, takáto miera kritiky tu bola naposledy prítomná v 90. rokoch. Otázka znie, aký má kritika dosah a význam, a či môže byť spúšťačom pozitívnych zmien. Dovolím si byť skôr skeptická, mimo našej „branže“ ho vidím len minimálny. Nepredpokladám, že napr. zriaďovatelia galérií (ide najmä o župy), ktoré majú kompetenciu napomôcť k progresívnym zmenám (stačilo by už len to, že nebudú ignorovať, či dokonca devastovať potrebné odborné zázemie svojich inštitúcií – postrehy o dôsledkoch týchto aktivít sa objavili vo viacerých textoch) sú o tomto projekte vôbec informované.

Osobne som očakávala výrazne kritickejšie prehodnotenie stálych expozícií, ktoré sú „výkladnými“ skriňami našich galérií, spolu s prihliadnutím na ich potenciál do budúcnosti – výraznejšou výnimkou je text o TG v Poprade od Daniely Čarnej (Jazdec). Tento segment galerijnej aktivity je komplexnou činnosťou a je referenciou o odbornej erudovanosti jej kurátora. Ich prehodnotenie zostalo nevyužitým potenciálom, najmä ak si uvedomíme, že mnohé zo stálych expozícií (česť niekoľkým výnimkám) trpia neduhom konzervativizmu v ich koncipovaní a adjustáži.

Subjektívne odporúčam niektoré z textov, no podotýkam: len pre získanie obrazu stojí za to si ich prečítať všetky, hoci v niektorých prípadoch bude čitateľ nútený sa prehrýzť cez veľké množstvo zbytočne uvádzaných faktografických údajov, mnohé z nich sa napokon dajú nájsť už v spomínanej publikácii vydanej RGS či na webstránkach galérií.

1. text Zuzany L. Majlingovej o Oravskej galérii v Dolnom Kubíne (artalk.cz). Prináša naozaj užitočný a korektne kritický pohľad na galériu dlhodobo pokladanú za jednu z najlepšie fungujúcich (ak berieme do úvahy nielen odbornú činnosť, ale aj jej prevádzku), a ktorej riaditeľka je považovaná za odbornú autoritu.

2. text Lucie Mikloškovej o Záhorskej galérii v Senici (Jazdec). Opačný prípad – ide o zdravo vecne kritické zhodnotenie toho, ako by galéria financovaná z verejných zdrojov (čiže z našich daní) rozhodne vyzerať nemala. Na rozdiel od turbulencií v GJK (obe patria pod TTSK) tu však k výmene riaditeľa za posledných 30 rokov nedošlo.

3. text Lucie Štrbákovej o Kysuckej galérii v Oščadnici (Jazdec), ktorý na jej príklade odkrýva rozdiel medzi koncepciou rozvoja kultúry a jej napĺňaním zo strany zriaďovateľa inštitúcie.
4. text výtvarníčky Kataríny Hládekovej o Východoslovenskej galérii v Košiciach (artalk.cz). Prináša viacero cenných informácií o galérii, ktorá už dlhodobo „nemá šťastie“ na adekvátne vedenie. Jej existencia v poslednom období predstavuje paradox – zrekonštruovaná bola zo zdrojov EÚ (v rámci projektu EHMK v roku 2013) a v súčasnosti nový riaditeľ deklaruje za úplne samozrejmé prezentovať na jej pôde tzv. stredný prúd.

5. text Petra Megyešiho o Tatranskej galérii v Poprade (artalk.cz). Obsahuje dôležitý postreh o tom, kam môže viesť prílišný dôraz na sprievodné podujatia galérie, organizovaných ako saturácia pokrivkávajúcej odbornej činnosti.

Aj napriek môjmu skepticizmu ohľadom širšieho dosahu kritík, si myslím, že projekt bol nesmierne potrebný. Pre dotknuté inštitúcie sú kritiky (hádam) prínosným názorom. A navyše sa pozornosť (nielen kritická) v takto globálnom prevedení aspoň na chvíľu obrátila aj na inštitúcie prezentujúce umenie, čo sa nachádzajú mimo centra. Na tie v ňom (SNG, KHB) sa totiž upiera pravidelne.